Rozvíjanie čitateľskej gramotnosti možno považovať za najdôležitejšiu súčasť moderného vzdelávania. Čitateľská gramotnosť je považovaná za základnú kompetenciu, pomocou ktorej môžeme dosahovať ďalšie kompetencie. Je súčasťou funkčnej gramotnosti človeka. Jej cieľom je vychovať takého čitateľa, ktorý disponuje čitateľskými kompetenciami, umožňujúcimi mu pracovať s rozličnými druhmi textov, následne tieto texty aj intelektuálne spracovať a vedieť ich neskôr v prípade potreby uplatniť v každodennom živote. Z vnímania pojmu čitateľskej gramotnosti nám vyplýva, že nie je dôležitá rýchlosť či plynulosť čítania, ale základom je porozumenie a používanie písaných textov. Dôležité je pojem čitateľskej gramotnosti spájať nielen s textami, ktoré žiak číta v škole, ale aj s textami v bežnom živote mimo vyučovacieho procesu.

V čitateľskej gramotnosti sa prelína niekoľko rovín:

1. Vzťah k čítaniu - jedinec môže rozvíjať čitateľskú gramotnosť len vtedy, ak mu čítanie prináša radosť a cíti vnútornú potrebu čítať.

2. Doslovné porozumenie - schopnosť jedinca dekódovať text, porozumieť textu s prispením doterajších vedomostí a skúseností.

3. Vyvodzovanie a hodnotenie - jedinec musí vedieť vyvodzovať z prečítaného závery a hodnotiť text z rôznych hľadísk.

4. Metakognitivita - zručnosť jedinca reflektovať zámer vlastného čítania, schopnosť vyhodnocovať vlastné porozumenie textu a v závislosti na tomto vyhodnotení voliť lepšie stratégie pre porozumenie.

5. Prežívanie - schopnosť jedinca zažívať svoje zážitky z čítania s ostatnými čitateľmi, nachádzať zhodné i odlišné znaky svojej interpretácie s interpretáciami iných čitateľov.

6. Aplikácie - jedinec využíva čítanie k ďalšiemu sebarozvoju , k svojmu konaniu.

 

Podľa O. Chaloupka (1995) platí niekoľko zásad pre proces výchovy čitateľa mladšieho školského veku:

- hravý a kreatívny prístup k literatúre, 

- poskytovanie prvých čitateľských zážitkov (najlepší stimul pre budúci záujem o čítanie),

- prvé čitateľské zážitky dieťaťa majú byť vždy spojené so záujmom dospelých o ne a o to, ako prečítané vnímali,

- formovanie čitateľa si vyžaduje spoluúčasť dospelého pri výbere knihy a pri odkrývaní nových čitateľských možností.

 

Čitateľské kompetencie zahŕňajú:

- techniku čítania,

- schopnosť a proces pochopenia textu,

- schopnosť identifikovať informácie v texte, hodnotiť prečítané, zapamätať si myšlienky textu, reprodukovať text, dedukovať na základe textu, utvoriť si úsudok,

- schopnosť logicky spájať súvislosti, vyvodiť hlavné myšlienky, poučenia, závery,

- schopnosť konštruovať myšlienky nad rámec textu a spájať ich.

 

Mimočítankové čítanie (formou čitateľského denníka) tvorí neoddeliteľnú súčasť vyučovania čítania v primárnom aj sekundárnom vzdelávaní. Mimočítankové čítanie vytvára priestor práve na zdokonaľovanie čítania, vedie žiakov k samostatnému čítaniu kníh, časopisov a obohacuje žiaka o estetický pocit z prečítaného. Je prostriedkom prechodu k individuálnemu čítaniu.

 

Podľa Kopála - Tarcalovej (1985) mimočítankové čítanie plní dve funkcie:

- čitateľsky podpornú funkciu (žiak si zdokonaľuje techniku čítania a prehlbuje vzťah ku knihám),

- literárno-výchovnú funkciu (žiak si obohacuje estetickú skúsenosť a formuje estetický vkus vo vzťahu k literatúre).

​

 

5. ROČNÍK

1. polrok

​

​

​

​

​

​

​

 

 

​

 

ŠTRUKTÚRA ČITATEĽSKÉHO DENNÍKA NA STIAHNUTIE

Pri výbere pomôže:

TVORBA P. DOBŠINSKÉHO - ODKAZ

 

2. polrok

​

​

​

​

​

​

​

 

 

​

​

ŠTRUKTÚRA ČITATEĽSKÉHO DENNÍKA NA STIAHNUTIE

Pri výbere pomôže:

JANKO MATÚŠKA - POVESTI - ODKAZ

FERDINAND DÚBRAVSKÝ - KRVAVÝ HOSTINEC A INÉ POVESTI - ODKAZ

STANISLAV KLÍMA - POVESTI ZO SLOVENSKA - ODKAZ

PAVEL BEBLAVÝ - VRBOVČANSKÉ POVESTI A BÁJE - ODKAZ